Čo pre mňa znamená transakčná daň? 6 tipov ako sa jej vyhnúť. Od kedy sa uplatňuje daň z finančných transakcií? Daň z finančných transakcií sa začína uplatňovať od apríla 2025. Cieľom je zvýšiť príjmy štátu a regulovať určité transakcie podnikateľov. Tento článok rozoberá, aké dopady môže mať na podnikateľské subjekty, ako sa dajú využiť výnimky, a poskytuje odporúčania pre finančné plánovanie. Transakčná daň predstavuje nové zdanenie finančných transakcií, ktoré bude mať vplyv na podnikateľské subjekty. Je dôležité sa s ňou oboznámiť a porozumieť jej dôsledkom. Výnimky a opatrenia, ktoré umožňujú minimalizovať daňové povinnosti, sú pre podnikateľov neoceniteľné. Preto je vhodné venovať sa tomuto novému zákonu a získať potrebné informácie na účinné finančné plánovanie.
Na čo sa vzťahuje transakčná daň?
Na čo sa vzťahuje transakčná daň? Predmetom transakčnej dane, podľa zákona sú:
- bezhotovostné finančné transakcie;
- použitie platobnej karty;
- preúčtovávanie nákladov súvisiacich s finančnou transakciou, vzťahujúca sa na činnosť daňovníka v tuzemsku.
Výnimky z transakčnej dane a ako ich efektívne využiť
Zákon definuje viacero situácií, kedy sa transakčná daň neuplatňuje. Napríklad podľa zákona sú (okrem iných) oslobodené:
- transakcie vykonané v rámci poštového platobného styku poskytovaného Slovenskou poštou;
- transakcie medzi účtami jedného daňovníka u toho istého poskytovateľa (v jednej banke).
Nejde síce o výnimku zo zákona, avšak je potrebné spomenúť aj to, že zákon sa nedotýka platieb v hotovosti. Rozumným využitím týchto výnimiek môže podnikateľ dosiahnuť zníženie daňového zaťaženia.
Rovnako síce nejde o výnimku zo zákona, avšak je potrebné spomenúť možnosť započítavania vzájomných pohľadávok medzi obchodnými partnermi, pri ktorom vôbec nie sú prevádzané finančné prostriedky, teda sa zákon neuplatňuje.
Kto je povinný daň platiť?
Zákon rozlišuje medzi pojmami daňovník a platiteľ dane:
- Daňovník: Tým je podnikateľ (fyzická alebo právnická osoba), ktorý vykonáva finančné transakcie a ktorého sa daň priamo týka.
- Platiteľ dane: Ide o subjekt, ktorý zodpovedá za výber a odvádzanie dane správcovi dane. Väčšinou je ním poskytovateľ platobných služieb, teda banka alebo iný poskytovateľ, ktorý vypočíta daň a strhne ju daňovníkovi. Ak je však poskytovateľ platobných služieb zahraničná osoba a nemá na Slovensku organizačnú zložku, stáva sa platiteľom dane sám podnikateľ.
Praktický dopad: Rozdelenie zodpovedností medzi daňovníka a platiteľa znamená, že daňovníci (podnikatelia) nemusia daň spravovať sami, pokiaľ za nich túto povinnosť plní poskytovateľ. V prípade nesprávne vypočítanej dane má podnikateľ právo požiadať poskytovateľa o vysvetlenie alebo opravu.
Sadzba transakčnej dane a maximálna výška transakčnej dane
Sadzba dane na finančné transakcie, kde sa odpisuje suma z účtu, je 0,4 % maximálne však 40 € za transakciu. Tento limit sa začne uplatňovať pri transakciách vo vyššej hodnote ako 10.000 €, kde efektívna percentuálna sadzba dane začína klesať. Napríklad pri transakcii 20.000 € zostáva daň na úrovni 40 €, čo ale predstavuje len 0,2% daňové zaťaženie.
Pri hotovostných výberoch sa uplatňuje vyššia sadzba 0,8 % avšak bez limitácie maximálnej výšky dane.
Pri použití platobnej karty sa platí fixná daň vo výške 2 € ročne.
Optimalizácia transakčnej dane využitím výnimiek
Firmy môžu optimalizovať daňové zaťaženie tým, že presunú účty do jednej banky, čím sa daň z finančných transakcií na takéto prevody neuplatní. Jedná sa však výlučne o „interné platby“ jedného daňovníka medzi svojimi účtami v tej istej banke. Toto môže mať význam, ak podnikateľ využíva rôzne účty na rôzne účely a preúčtováva si peňažné prostriedky z jedného účtu na druhý. V takom prípade stojí za zamyslenie sa, či nie je vhodným riešením presun účtov do jednej banky. V súvislosti s týmto je následne potrebné zvažovať aj výšku poplatkov za vedenie viacerých účtov.
Ďalší spôsob optimalizácie môže byť využitie poštových platobných služieb. Tieto síce sú podľa zákona od dane oslobodené, avšak je potrebné si uvedomiť, že za využitie týchto služieb si bude účtovať poplatok Slovenská pošta. Tieto poplatky môžu byť dokonca niekoľko násobné vyššie ako by bola samotná transakčná daň, je preto na každom podnikateľovi, aby si dobre zvážil, ktorý spôsob vykonávania platieb sa mu skutočne oplatí. Vo všeobecnosti však platí, že čím vyššia platba, tým nižší percentuálny poplatok podnikateľ odvedie.
Zaujímavým spôsobom optimalizácie transakčnej dane by mohlo byť využívanie platobných kariet na úhradu faktúr. V súčasnosti sú na trhu rôzne programy umožňujúce použitie mobilného telefónu ako platobného terminálu. Keďže je platba kartou zdanená pevnou sumou vo výške 2 € ročne, platby kartou sa z pohľadu zákona skutočne oplatia. Je však potrebné pripomenúť aj skutočnosť, že poskytovatelia týchto programov si taktiež z každej platby berú poplatok. Je preto otázne, či príjemcovia platieb budú túto možnosť ponúkať. Na rozdiel od prijatia bezhotovostnej platby, pri ktorej by príjemcovia neplatili žiadny poplatok ani daň, pri prijímaní platieb prostredníctvom platobných kariet by príjemcovia museli odvádzať poplatok za použitie terminálu.
Optimalizácia transakčnej dane bez využitia výnimiek
Zrejme najistejším spôsobom optimalizácie bude uprednostnenie platieb v hotovosti, na ktoré sa zákon nevzťahuje. S platbami v hotovosti, sa okrem zjavných problémov, spájajú aj dva ďalšie. Prvým problémom je obmedzenie platieb v hotovosti nad 15.000 €, čo by sa mohlo zdať ako dostatočné, avšak je potrebné spomenúť, že za jednu platbu sa považujú všetky platby vyplývajúce z jedného právneho vzťahu. Druhým problémom, ktorý vyplýva priamo zo zákona je vyššia sadzba výberu hotovosti z banky, ktorá dokonca nemá maximálny limit, ako je to pri bezhotovostných transakciách. Toto znamená že pokiaľ by podnikateľ chcel vybrať peniaze z banky za účelom ich použitia v hotovosti, uhradí 0,8% z celej vyberanej sumy.
Ďalším vhodným opatrením môže predstavovať započítavanie pohľadávok, voči pohľadávkam obchodného partnera, pri ktorom dochádza k zaniku oboch započítavaných pohľadávok v rozsahu ich vzájomného krytia. Problémom v tomto prípade predstavuje, skutočnosť, že nastávajú situácie, kedy má podnikateľ A pohľadávku voči podnikateľovi B, avšak podnikateľ B nemá pohľadávku voči podnikateľovi A a teda nemá čo započítať. Riešením tejto situácie by mohol predstavovať inštitút poukážky, alebo inštitút postúpenia pohľadávky.
Pre podnikateľov môže byť tiež výhodné obmedziť počet menších transakcií a namiesto toho realizovať menší počet veľkých prevodov, aby sa tak v dôsledku väčšej sumy, uplatnila maximálna sadzba dane a znížilo sa percentuálne zaťaženie. Frekventované transakcie môžu zbytočne zvýšiť daňové zaťaženie, preto je dôležité preskúmať, či sa dajú prevody zefektívniť.
Ako sa pripraviť na transakčnú daň
Zákon o dani z finančných transakcií prináša dodatočné náklady a administratívu pre podnikateľov. Preto odporúčame:
- Preverenie účtovných procesov: Vytvorenie strategického plánu pre finančné toky, ktorý zohľadňuje výnimky zo zákona, využíva vhodné inštitúty pre zamedzenie bezhotovostným prevodom aby nedošlo k aplikácií zákona, pokiaľ to nie je nevyhnutné nevyhnutné, centralizáciu účtov a minimalizáciu hotovostných výberov.
- Pravidelný audit transakcií: Kontrola, či sa pri transakciách uplatňuje správna daňová sadzba a optimalizácia prevodov podľa stropov a výnimiek.
- Vzdelávanie zamestnancov: Zamestnanci zodpovední za financie by mali byť oboznámení s novými daňovými pravidlami, aby efektívne spravovali cash flow a transakčné náklady.
Záver
Podnikatelia, ktorí vykonávajú väčší objem finančných operácií, môžu pomocou strategického plánovania znížiť svoje daňové zaťaženie. Centralizácia účtov, optimalizácia počtu transakcií, použitie hotovosti, započítavanie pohľadávok a obmedzenie hotovostných výberov sú praktickými opatreniami, ktoré môžu minimalizovať nové výdavky spojené s daňou na finančné transakcie.